09/02/2026
Obchodovanie s ľuďmi môže mať mnoho podôb.
Aha ho – pekne znázornená špička ľadovca.
Politik je často úspešný vtedy, keď má plné ústa „národa“, ktorý chráni pred „ohrozením zvonku“. Pred migrantmi, Bruselom, liberálmi, dúhou, kýmkoľvek. Ohrozené sú vraj tradície, spôsob života, hodnoty. Abstraktné pojmy, ideálne pre bulvár, bilbordy a emotívne prejavy.
Keď príde konkrétne, merateľné a zdokumentované ohrozenie zdravia a života, vtedy sa zrazu prepočítava. Nie morálne, ale ekonomicky. Konkrétne. Odváži sa verejná mienka, reputačné riziko, nálada investora a výška pokút (ktoré sa dajú vybaviť).
S výsledkom, že ľudí pokojne nechajú zdochnúť. Nie umrieť. Zdochnúť. Potichu, v hale plnej čierneho prachu, s prekročenými limitmi rakovinotvorných kovov 510-násobne.
Predpokladajme, že úrady zodpovedné za dodržiavanie bezpečnostných štandardov neboli úplne padnuté na hlavu. Potom zostáva jediná logická odpoveď: to, čo ich brzdilo konať, bola politická ochranná ruka. Ruka „ochrancov národa“. Lebo život zamestnancov je iba položka v exceli. Pokuty sú lacnejšie než funkčná technológia. A zamestnanec sa v tejto definícii nepovažuje za súčasť národa.
Rotovanie ľudí v kontaminovanom priestore je lacnejšie než vyriešiť príčinu.
A mlčanie je najlacnejšie zo všetkého.
Otázku, či sa niečo podobné môže odohrávať aj na Slovensku, si každý vie zodpovedať aj sám.
Ja len pripomeniem osobnú skúsenosť: v jednej spoločnosti, kde sme cez odborovú organizáciu zakladali odbory, nás privítali vetou, že im „bolo sľúbené, že tu žiadne odbory nevzniknú“.
Toľko k vašim ústavným právam.
Toľko k popularite, politike, ústupkom investorom a realite pracovného života.
A toľko k obchodovaniu s ľuďmi – od slova zobchodovať.
Obchodníkov tu máme dosť, teraz tu potrebujeme odbory.
Link na článok nájdete v komentároch.