uniJA

29/09/2026

Tak sme vraj za rok zbohatli o 28 %. 💸

Škoda, že si to takmer nikto nevšimol na výplatnej páske.
Budovanie dôvery teda pokračuje.

Link v komentároch. 😏

26/08/2026

Dolly Parton zomrela. Bolo by dobré pripomenúť si aj niečo, čo sa pri piesni 9 to 5 často zabúda.

Dolly bola 58 rokov členkou odborov American Federation of Musicians. Počas celej svojej kariéry trvala na odborových kontraktoch pre svoje kapely, spevákov a štúdiových hudobníkov. Nebola iba umelkyňou, ktorá spievala o práci. Bola pracujúcou hudobníčkou, ktorá rozumela solidarite.

A potom je tu 9 to 5.
Mnohí tú pieseň počujú ako country-popovú hymnu o obyčajnom pracovnom dni. Jej príbeh je ale iný.

Hnutie 9to5 vzniklo v Bostone na začiatku 70. rokov medzi kancelárskymi pracovníčkami. Ženami, ktoré čelili nízkym platom, mizerným možnostiam kariérneho postupu, sexuálnemu obťažovaniu a presvedčeniu, že ich práca má menšiu hodnotu len preto, že ju vykonávajú ženy. Začali sa organizovať, demonštrovať a požadovať nie kvety, ale raises, rights and respect.

9to5 nebolo to iba „feministické hnutie“ v kultúrnom zmysle. Bol to worker movement: ženy si uvedomili, že individuálne sa proti mocenským štruktúram zamestnávateľov presadzuje ťažko, ale kolektívne môžu zmeniť pravidlá.

Je to jeden z tých príbehov, v ktorých sa feministické hnutie stretlo s robotníckym hnutím a z tejto kombinácie vznikla politická sila: ženy, ktoré nechceli byť dekoráciou vo svojich kanceláriách, ale ľuďmi s právom na dôstojnú mzdu, rešpekt, kariérny postup a moc nad vlastnou prácou.

Dolly Parton tomu dala hlas, ktorý sa dostal k miliónom ľudí ďaleko za hranicami aktivizmu a odborov.

Je na tom niečo takmer poetické: dnes, po tom ako Dolly zomrela, hrá 9 to 5 pri Buckinghamskom paláci kapela Royal Guards.

Z pesničky o ženách, ktoré sa organizovali proti moci svojich bossov, sa stal hudobný hold v srdci britského establishmentu.

Je to dobrá pripomienka, že dejiny sa nemerajú iba tým, kto sedí pri moci. Niekedy ich menia ľudia, ktorí sa rozhodnú, že dôstojnosť práce, rovnosť a solidarita sú dôležitejšie než shareholder value.
Rest in power, Dolly.

https://www.bbc.com/news/videos/cx2zyxdy9mjo

27/05/2026

Juhokórejskému Samsungu sa podarilo odvrátiť hrozbu štrajkov a dohodol sa s odborármi na skromnom kompromise: bonus približne 318 000 eur na zamestnanca, 6,2 % zvýšenie miezd a nový 10-ročný systém odmien. Za hlasovalo 74 % zo 62 000 členov odborov (!) v Samsungu (áno, áno, komunizmus, prežitok, spolitizované... ohrozujú budúcnosť, súčasnosť aj minulosť... atď., atď.). Motivácia vraj prišla po tom, čo konkurencia z SK Hynix vyplatila ešte vyššie bonusy.

A teraz si na sekundu predstavme, ako by sa takéto požiadavky odborov komunikovali v médiách tu. Alebo zo strany vlády. Alebo opozície. Alebo všadeprítomných think-tankov. Alebo tzv. „alternatívy“.

Našťastie sa o tom nepíše. Nenatáčajú sa videjká a nehovorí sa o tom. 318 000 € prémie. Na zamestnanca. Za rok.
Kto si vie vypýtať, ten má.
62 000 členov odborov v jednej firme dokáže slušne vyargumentovať aj takéto veci.

Článok v komentároch.

08/05/2026

Na Slovensku nám roky tlačia do hlavy jedinú mantru konkurencieschopnosti: nízke mzdy, lacná práca a čím slabšia ochrana zamestnancov, tým lepšie.

Lebo treba „pritiahnuť investorov“. Okamžite sa hovorí o flexibilite trhu práce – čo je často len uhladené slovo pre kompromisy, ktoré sú niekedy až na hrane sociálneho zločinu. Menej práv, slabšie odbory, lacnejší človek. To je vraj jediný recept na úspech.

Medzitým v tej nie konkurencieschopnej Južnej Kórei vyzerá realita trochu inak.

Odbory v Samsung Electronics vstúpili do tvrdého sporu o odmeny.
Pozor na čísla:

📈 Akcie Samsungu za posledný rok vyskočili takmer o 300 %, najmä vďaka boomu okolo AI čipov.

👨‍🏭 Zamestnanec v divízii čipov s ročným platom 76 miliónov wonov, teda približne 44 000 eur, mal dostať bonus 38 miliónov wonov– asi 22 000 eur.
Áno, nadpriemerný ročný slovenský plat ako bonus. Navrch k normálnej mzde.

Odborom to nestačí – pretože konkurencia, SK Hynix, vypláca ľuďom na porovnateľných pozíciách viac než trojnásobok, teda bonusy presahujúce 66 000 eur.

Prečo?
Lebo ak firma vytvára rekordné zisky, je normálne, že sa o ne delia aj tí, ktorí ich vytvorili.

Ešte raz:
v krajine, ktorá spolu so Samsungom vyrába takmer dve tretiny svetových pamäťových čipov, sa odbory nebavia o tom, ako zamestnancovi ubrať aby ešte chodil do práce. Bavia sa o tom, aký veľký podiel na úspechu mu patrí.

U nás?
Stále počúvame, že ak ľudia budú chcieť dôstojnejšie mzdy a silnejšie práva, „stratíme konkurencieschopnosť“.

Možno je čas prestať sa pýtať, ako lacní vieme byť,
a začať sa pýtať, ako dobrí vieme byť.

Pretože konkurencieschopnosť postavená na lacnom človeku nie je stratégia, ale tragédia.
Je to len drahá cesta do slepej uličky.

01/05/2026

Osemhodinový pracovný čas nevznikol z osvietenosti zamestnávateľov ani z dobroty systému.

Vznikol preto, že ľudia odmietli pracovať do vyčerpania, odmietli mlčať a odmietli prijať, že ich život má menšiu hodnotu než zisk. Za túto „drzosť“ sa zaplatilo krvou — streľbou do demonštrantov, vykonštruovanými procesmi, šibenicami.

To nie je romantická legenda odborov. To je história práce.

Je zvláštne, ako rýchlo si spoločnosť zvykne brať vydobyté práva ako samozrejmosť. A ešte zvláštnejšie je, ako ochotne dnes mnohí prijímajú preťaženosť, neistotu a permanentnú dostupnosť ako nový normál.

Pamäť je forma obrany.

Lebo čo si ľudia prestanú strážiť, o to prídu.

09/04/2026

„Stačilo nám len zaplatiť toľko, aby sme z toho vyžili... A už je po vašom tovare.“

Takto sa mal vyjadriť zamestnanec po tom, čo predvčerom podpálil sklad spoločnosti Kimberly-Clark v Ontariu v Kalifornii, SŠA ;) 🌍🍕
Areál s rozlohou približne 15 až 16 futbalových ihrísk vyhorel kompletne. Škody sa predbežne odhadujú na viac než 150 miliónov dolárov.

Takéto prípady pripomínajú, aký cenný je sociálny zmier, POCTIVÝ sociálny dialóg a férové zaobchádzanie s ľuďmi. Lebo alternatíva môže byť oveľa drahšia než zvýšenie mzdy, lepšia komunikácia či rešpekt.

Na konci každého takéhoto príbehu stojí dôvera. A tá musí existovať aj na úrovni subdodávateľa, agentúrneho zamestnanca či človeka „zvonku“. Nestačí povedať: „Nás sa to netýka, my s nimi nič nemáme.“

Týka sa to každého, kto chce, aby mu firma jedného dňa nezhorela zvnútra.
..Obzvlášť keď je nevyhnutné excesívne komunikovať neustále vyplácanie dividend akcionárom počas 92 rokov, alebo ich neustále navyšovanie počas posledných 54.

Pre vylúčenie akýchkoľvek možných nedorozumení: tento príspevok neslúži ako návod ani investičné poradenstvo. Jeho jediným účelom je informovať neinformovanú verejnosť. Link v komentároch.

07/04/2026

Všetci oddýchnutí a vykúpaní?
Tak vitajte v ďalšom pracovnom týždni.

08/03/2026

09/02/2026

Obchodovanie s ľuďmi môže mať mnoho podôb.
Aha ho – pekne znázornená špička ľadovca.

Politik je často úspešný vtedy, keď má plné ústa „národa“, ktorý chráni pred „ohrozením zvonku“. Pred migrantmi, Bruselom, liberálmi, dúhou, kýmkoľvek. Ohrozené sú vraj tradície, spôsob života, hodnoty. Abstraktné pojmy, ideálne pre bulvár, bilbordy a emotívne prejavy.

Keď príde konkrétne, merateľné a zdokumentované ohrozenie zdravia a života, vtedy sa zrazu prepočítava. Nie morálne, ale ekonomicky. Konkrétne. Odváži sa verejná mienka, reputačné riziko, nálada investora a výška pokút (ktoré sa dajú vybaviť).

S výsledkom, že ľudí pokojne nechajú zdochnúť. Nie umrieť. Zdochnúť. Potichu, v hale plnej čierneho prachu, s prekročenými limitmi rakovinotvorných kovov 510-násobne.

Predpokladajme, že úrady zodpovedné za dodržiavanie bezpečnostných štandardov neboli úplne padnuté na hlavu. Potom zostáva jediná logická odpoveď: to, čo ich brzdilo konať, bola politická ochranná ruka. Ruka „ochrancov národa“. Lebo život zamestnancov je iba položka v exceli. Pokuty sú lacnejšie než funkčná technológia. A zamestnanec sa v tejto definícii nepovažuje za súčasť národa.

Rotovanie ľudí v kontaminovanom priestore je lacnejšie než vyriešiť príčinu.
A mlčanie je najlacnejšie zo všetkého.

Otázku, či sa niečo podobné môže odohrávať aj na Slovensku, si každý vie zodpovedať aj sám.

Ja len pripomeniem osobnú skúsenosť: v jednej spoločnosti, kde sme cez odborovú organizáciu zakladali odbory, nás privítali vetou, že im „bolo sľúbené, že tu žiadne odbory nevzniknú“.

Toľko k vašim ústavným právam.
Toľko k popularite, politike, ústupkom investorom a realite pracovného života.
A toľko k obchodovaniu s ľuďmi – od slova zobchodovať.

Obchodníkov tu máme dosť, teraz tu potrebujeme odbory.

Link na článok nájdete v komentároch.

28/01/2026

Neviete, ako dopadla premiérska téma členstva v jadre EÚ?
V ktorej skupine dvojrýchlostnej Európy vlastne skončíme, keď sa hra na právny štát hrala tak, ako sa hrala, keď sa fondy EÚ využívali na budovanie (šedej) ekonomiky a keď záslužne spolupracujeme na takmer tretine všetkých daňových podvodov s DPH v EÚ?

A tak ako na makroúrovni, dostali sme sa k dátam aj v odborárskom mikrokozme. Ak platí, že odbory sú školou demokracie, tak vedzte, že spôsob riešenia problémov sveta práce je v tejto republike miestami neuveriteľný – a že s tým logicky a priamo súvisí aj príjmová situácia pracujúcich.

Dôsledne to dokumentujeme na prístupe k odborárom zo zariadenia sociálnych služieb CSS – Domov Javorina. Lebo keď treba „upratať“, pripomína to tu skôr už karibské oblasti v 70. rokoch.

Praktické skúsenosti sú na nezaplatenie. Rovnako aj poznanie, kto z „priateľov odborového hnutia“ je frajer iba na Facebooku. Držíme palce vo voľbách.

Germany will push for a "two-speed" European Union to break decision-making inertia in the 27-member bloc and galvanise its economies, calling for a core group of member states to move ahead on key policies to make Europe stronger and more independent.